Úvodná časť trasy vedie súbežne s trasami na Šachtičku alebo do osady Kalište. Za donovalskou osadou Polianka smerujeme k Hrubému vrchu, za ktorým zídeme na lúky Močiare (Hrivková poľana). Pri poschodovej súkromnej chate na okraji lesa vstúpime do smrekovej hory a lesnou cestou (bez značky) ideme okolo lesníckej chatky. Za chatou opatrne prejdeme Moštenický potok (okraj chráneného územia Barania hlava) prudšie stúpame smrečinou nad dolinu Veľký Studenec. Plynulým zjazdom zo západných svahov Baranej hlavy zídeme na poľanu Skorušiny, na ktorej v minulom storočí stála koliba. Prudkým zjazdom cez les zídeme do lúčneho sedla Prehnutá s výhľadom na vrch Kečka. Mierne stúpajúcou lesnou cestou ideme na juhovýchod a na výraznom chrbáte sa stočíme prudko na sever k lúkam Tále. Odtiaľto sa nám otvorí pohľad na odlesnený masív Vlačuhova. Rozľahlou poľanou ideme šusom do širokého sedla a následne krátko nahor k oplechovanej poľovníckej búde s posedom, odkiaľ je na samotný vrchol Vlačuhova ľahký výstup. Na vrchole rastú mohutné solitérne javory, ktoré sú ošľahané horskými vetrami. Odlesnený masív ponúka krásne výhľady na centrálne Slovensko (podobné výhľadu z Kozieho chrbta). Názov vrchu je odvodený od drevených saní vlačuhy (zvlače, krnohy, krňačky, krne a pod.), ktoré sa používali na zvoz sena alebo metrovice po strmých stráňach. Návrat na Donovaly je rovnakou trasou, kde treba v stúpaniach brať ohľad na zjazdujúcich lyžiarov.